Zrušený EYOF 2021 v Košiciach - reakcia B. Koniara
Na FB na zrušenie multišportového festivalu EYOF 2021 reagoval športový riaditeľ tejto akcie (zároveň šéf MMM a aj NESS City Triathlon Košice) Branislav Koniar:
Tak, a je odpískané.
Maratón rokovaní, diskusií, faktických poznámok, uznesení a hlasovaní je za nami.
Rozhodnutie na svoje plecia vzali naši volení zástupcovia. Nebolo im čo závidieť. Orientovať sa v téme EYOF vôbec nebolo a nie je ľahké. Debata sa točila o peniazoch, potrebnom čase a okrajovo aj o robote, ktorú by bolo treba zvládnuť.
Toho čo ma v debate zaskočilo a temer vôbec neodznelo bolo viac. Každý z povolaných sa snažil zistiť a vyargumentovať, čo nám v Košiciach po EYOFE zostane. Koľko kubikov nového betónu, koľko sprchovacích boxov, či štvorákov telocviční. Opäť sme sa predstavili ako pragmatickí matematici, pre ktorých majetok a neživé veci stoja viac za povšimnutie ako ľudia, ich túžby, šance, formovanie ich názorov na spoločnosť a jej priority.
Mnohým diskutujúcim sa podarilo šport vykresliť ako zbytočnosť, naťahujúcu vždy ruku po peniazoch, ktoré budú chýbať v mnohých prepotrebnejšich oblastiach. Skrytá zadĺženosť Slovenska dosahuje temer vo všetkých kútoch tejto krajiny obludné rozmery. Až rozum stojí, ako sme to za tých niekoľko desaťročí dokázali. Šport na Slovensku, a v prípade EYOF ani v Košiciach, nechce a nechcel žiť na úkor nových postelí v našich nemocniciach, ani výmeny uniforiem príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky. Len sa hlási stále trocha bojazlivo z poslednej lavice, že už by bol čas aj tu niečo prihodiť.
Inak, aj vám sa zdá, že na Slovensku máme akosi málo percent? Všade inde ich je 100 a u nás ako by nie ani 50. Kam sa otočíme, tam dávame z HDP na to alebo ono menej percent než priemer OECD, či EU. Keď to dookola rátame, nevieme za ten svet prísť nato , kam to teda dávame viac, aby sme aj my došli k obvyklej stovke. Asi máme iné kalkulačky ako svet okolo nás
Hoci všade inde už chápu šport aj ako dôležitú súčasť ekonomiky, ako priestor na vytváranie nových pracovných miest, ako službu, po ktorej je všade rastúci dopyt, tak iba na Slovensku to nechávame na akýsi samo vývoj a spoliehanie sa, že to pár nadšencov po večeroch a víkendoch udrží nad vodou. Tu sme zaspali dobu ale že neskutočne. Ak si prečítate štúdiu KPMG o financovaní športu na Slovensku, porovnávajúc túto tému s dátami celej Európy, pochopíte, že nevieme rozoznať potenciál a to, kde sú trendy a príležitosti. Ale aj pri tej biede, ak sa spýtate košických hoteliérov, kto im zapĺňa kapacity, určite nepovedia, že šport je pre nich nezaujímavý. Skôr povedia opak. Aj pri tom nedostatku zapĺňa hotelové izby, zamestnáva predavačov v športových obchodoch, predáva letenky, podieľa sa na raste spotreby....A to som sa ešte nerozpísal o nezastupiteľnej úlohe športu pri formovaní charakterov, že nás naučí ako sa otriasť z prehry, ktorá nás postretne neraz nie len na ihrisku ale ešte častejšie v samom živote. Už vôbec nehovoriac o tom, že ak má ľudstvo prežiť, musí bojovať s degenaratívnymi civilizačnými vplyvmi a chorobami. Tu veľa lepších receptov ako odhodlanie, pripravenosť, pohyb a šport ešte nik nevymyslel.
Ale späť k EYOF-u. Nik teda veľmi nestihol argumentovať, že takéto projekty nie sú iba o tých kubíkoch a štvorákoch, ale že sú hlavne o reštarte v hlavách ľudí, že prinášajú benefity, ktoré sa ťažko vmestia do excelovskej tabuľky. Mohol ukázať ľuďom nové horizonty, inšpirovať ich k zmene nazerania na zaužívané stereotypy, získať a pre budúcnosť využiť know how, ktoré akcia rozsahu EYOF určite prináša. EYOF mohol byť jedným z impulzov urobiť konečne, popri stimuloch do vytvárania nových montážnch dielni, či popri kampaniach ako sem dostať viac Britov lúčiacich sa so slobodou, i jednu dôležitú vec. Investovať konečne i do mladých ľudí žijúcich tu s nami. Z mnohých prieskumov vyplýva, že zvažujú či ostať, či odísť. Aj takéto gestá a investície by ich mohli utvrdzovať v tom, že ostať sa oplatí. Ak sa nám to nepodarí, prehrali sme všetci. Tí, čo EYOF chceli i tí čo boli proti.
.jj
